Linux je softvér, ktorého základ napísal Linus Torvalds a vyvíjajú ho tisícky programátorov na celom svete. Samozrejme to, čo ľudia chcú, je aplikačný softvér: programy, ktoré by im pomohli dosiahnuť to, čo potrebujú urobiť, od editovania dokumentov, podpory podnikania a hrania hier až po programovanie ďalšieho softvéru. Napr. Linux Debian sa dodáva s viac ako 25000 balíčkami (predkompilovaný softvér v balíkoch pripravený na jednoduchú inštaláciu na váš počítač) — a to všetko vo forme slobodného softvéru.

GNU / Linux alebo len krátko Linux je v informatike označenie pre operačný systém založený na linuxovom jadre. Linux je šírený v podobe distribúcií, ktoré je ľahké nainštalovať alebo priamo používať (tzv. Live CD). Zároveň sa vďaka použitým licenciám jedná o voľne šíriteľný softvér, takže je možné ho nielen voľne používať, ale aj ďalej upravovať a distribuovať (kopírovať, zdieľať). Tým sa odlišuje od proprietárnych systémov (napr. Microsoft Windows či Mac OS X), za ktoré je nutné platiť a dodržiavať obmedzujúce licencie.

Operačný systém Linux používa unixové jadro, ktoré vychádza z myšlienok Unixu a rešpektuje príslušné štandardy POSIX a Single UNIX Specification. Názov je odvodený z krstného mena jeho tvorca Linusa Torvaldsa a koncovka písmenom „x“ odkazuje práve na Unix (podobne ako Xenix, Ultrix, IRIX, AIX a ďalšie UN * Xy).

Jadro Linuxu umožňuje spúšťať viac programov (úloh) naraz. Každý program sa môže skladať z jedného alebo viacerých procesov, takže hovoríme, že ide o viacúlohový systém. Každý proces potom môže mať jeden alebo viac vlákien. Operačné systémy, ktoré umožňujú beh viacerých procesov, alebo dokonca podprocesov súčasne, sú schopné využiť aj viacjadrové a viacprocesorové počítače a výrazne zefektívniť prácu užívateľa. Jadro Linuxu je viacužívateľskej, takže umožňuje spúšťať programy rôznych užívateľov, napríklad jeden užívateľ môže obsluhovať počítač priamo, zatiaľ čo ďalšie môžu obsluhovať rovnaký počítač napríklad cez sieť alebo dokonca Internet. Príslušné používateľské účty sú pred neoprávneným prístupom chránené autentizáciou, napríklad menom a heslom. Užívatelia majú pridelené rôzne práva, od úplnej kontroly nad systémom, ktorú má obvykle správca (root), až do rôznej miery obmedzené kontá užívateľov.

V súčasnej dobe je označením Linux myslené nielen jadro operačného systému, ale zahŕňa do neho tiež všetky programové vybavenie (softvér), ktoré používatelia používajú (tj. Aplikácie, utility, grafické užívateľské rozhranie a pod.) Aj napriek tomu, že je vyvíjané nezávisle na samotnom jadre linuxu. Linux je šírený v podobe linuxových distribúcií, ktoré obsahujú ako spomínané jadro, tak spomínaný doplňujúce softvér v takej forme, ktorá uľahčuje jeho inštaláciu a používanie (inštalácia niekedy nie je nutná, pozri Live CD).

Linux je open source softvér, čo znamená, že sú k dispozícii jeho zdrojové kódy, ktoré možno za dodržaní istých podmienok upravovať a všetko ďalej šíriť. Na ochranu pred zneužitím zdrojových kódov používa open source softvér rôzne licencie. Samotné jadro Linuxu je chránené a šírené pod licenciou GPLv2 (s dôležitou výnimkou). Softvér, ktorý je spolu s Linuxom šírený, je chránený najrôznejšími licenciami (GPL, LGPL, MPL, Licencia MIT, BSD licencie, atď.). Väčšina distribútorov vyberá softvér podľa jeho licencií tak, aby vyhovoval buď voľnejšiemu výkladu open source alebo naopak prísnejšiemu výkladu slobodného softvéru (anglicky free software), čo nemá na koncového užívateľa priamy vplyv, ovplyvňuje to však najmä pohľad na ďalší vývoj jednotlivých súčastí Linuxu.

Programovanie v Linuxe väčšinou prebieha v cykle: programátor napíše zdrojový kód v textovom editore, potom spustí v príkazovom riadku kompilátor a program otestuje. Existujú aj programátorské editory, ktoré za programátora spustí kompilátor a prípadne v zdrojovom texte označí chyby. Samozrejmosťou je aj zvýraznenie syntaxe a teraz sú k dispozícii už aj rozvinutá plne funkčné vývojové prostredia označovaná ako IDE alebo v prípade návrhu grafického užívateľského rozhrania označovaná RAD. Tieto prostredia sú zvyčajne určené pre grafické rozhranie X Window System. Napospol sú zamerané na kompilované jazyky, existujú ale aj také, ktoré podporujú ladenie skriptovacích jazykov (napr. Pythone), napríklad IDEA. K programovanie grafických aplikácií je možné použiť napr. Anjuta, Glade či KDevelop (primárne pre KDE).

Obsahová náplň kurzu:

Kurz Linux je určený pre začiatočníkov a mierne pokročilých užívateľov konzultantov, bezpečnostných expertov a iných. Predpokladá sa aspoň základná znalosť pojmov z prostredia Linux.V prvej časti kurz pokrýva zručnosti Linux užívateľov, ktoré sú bežne potrebné pri práci so všetkými Linux distribúciami. Štruktúra školenia sa zameriava na edíciu operačného systému podľa Vášho výberu.

Vstupné vedomosti

Účastníci kurzu by mali ovládať základy práce s počítačom a základnú IT terminológiu.

Rozsah kurzu:

3 dni / 12 vyučovacích hodín (4 vyučovacie hodiny denne)

Cena:

Cena kurzu

[table "47" not found /]

Poskytujeme zľavy pre väčší počet účastníkov.

Pre firmy poskytujeme osobitný cenník na požiadanie.
Ceny individuálnych kurzov u klienta príp. e-learning kurzov taktiež na požiadanie.

Termíny kurzov:

[table "49" not found /]

Možné individuálne termíny, prípadne kurzy priamo u zákazníka na požiadanie.

Literatúra:

Na požiadanie vám doporučíme vhodnú študíjnu literatúru, prípadne video kurzy.